reklama

Malá Vieska – známe či menej známe pútnické miesto

Malá Vieska. Dedinka učupená na ľavom brehu Hornádu blízko Košíc po železničnej čiare smerom na Prešov. Dedina ničím významná, ale predsa v sebe ukrýva niečo zvláštne. Je to kostolík Narodenia Panny Márie, ktorý síce nie je, ako by sme čakali, priamo v obci, ale ďaleko od nej, na vŕšku v prekrásnom lone prírody. A práve tento kostolík ukrýva vo vnútri vzácny mariánsky obraz - ikonu Bohorodičky, ktorá je zázračná. A Ako to všetko začalo? Tak pre odpoveď na túto otázku s musíme vrátiť pár storočí naspäť do maďarskej dedinky Pócs, späť do 17. storočia.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (8)

Práve tu, v Máriapócs stál drevený kostol východného obradu. Ten sa ničím neodlišoval od ostatných drevených kostolíkov Mukačevskej eparchie, kostolíkov, aké i teraz nájdeme napríklad pri košickom múzeu, v skanzene v Bardejovských Kúpeľoch a inde. Nad dverami podľa starej obyčaje bol vyrezaný rok postavenia kostolíka. Ale nebol to prvý kostol v Pócsi. Pócs mala vtedy okolo 500 gréckokatolíckych veriacich. Ako to predpisuje východný obrad, na ikonostase, pri kráľovských dverách stála ikona Bohorodičky. Ikonu na drevenú dosku namaľoval Štefan Pap, brat miestneho farára Daniela Papa v roku 1676. V roku 1675 richtár Pócse objednal u maliara Štefana Papa ikonu Bohorodičky. Za vyhotovenú ikonu maliar žiadal 6 forintov. Avšak richtárovi sa tá cena zdala priveľká, preto ikonu odmietol kúpiť. Bohorodičku nakoniec kúpil veriaci Lavrinec Hurta a daroval ju do kostolíka. Tak ikona bola vložená do ikonostasu nového chrámu. Raz sa však stalo niečo zvláštne. Bola nedeľa 4. novembra roku Pána 1696. Kňaz vošiel do chrámu a začal slúžiť Službu Božiu. Počas Sv. omše veriaci v kostole spozorovali, že z očí Bohorodičky na ikone ikonostasu kvapkajú slzy, stekajú po ikone a padajú na obrus oltárika pod ikonou. Chrámom preletelo vzrušenie. Ani spev veriacich neišiel tak ako inokedy. Ľudia akoby onemeli. Všetci upierali zrak na ikonu. Kňaz Daniel po skončení omše pristúpil k Bohorodičke. Kňaz videl, že sa v očiach Bohorodičky na ikone zjavili dve slzy veľké ako zrno hrachu, stekajú po tvári a padajú na obrus oltárika pod ikonou. Kňaz za chvíľu vzal ručník a začal nim utierať ikonu, oči, tvár, a potom celú ikonu. Oči Bohorodičky ostali po utretí suché, avšak ihneď sa v nich zjavili slzy. Vtedy rukou chytil vrch ikony a celou silou ju vytrhol z ikonostasu a obrátil. Všetci veriaci sa zhŕkli okolo neho. Na doske zadnej strany kňaz čítal nápis: „Dsiju ikonu napisja 1675 hoda Štefan Pap, dľa cerkvi Bovčanskoj“. Kňaz si prezrel dosku, prstami kontroloval jej hrúbku. Doska bola tenká. Keďže nenašiel žiadne stopy falšovania, položil ikonu na svoje miesto v ikonostase, ale nepribil ju. Priniesol čistý obrus a položil pod ikonu. Teraz slzy kvapkali na obrus.... Prešlo niekoľko dní. Ikona Bohorodičky neprestávala slziť. Správa o slzení Bohorodičky preletela celým krajom, celým štátom. Prichádzali ľudia, chceli sa presvedčiť, či to nie je podvod, brali ikonu do rúk, prezerali, pretierali slzy, avšak na tvári sa zjavovali vždy nové a nové. Prichádzali dedinčania, úradníci, vojaci, dôstojníci, prichádzali rímskokatolíci, reformovaní, prichádzali významné osobnosti štátu a vojská. Jeden vojak v zázrak neveril. Postavil sa pred ikonu a neustále utieral slzy z očú Bohorodičky. A tie neprestávali tiecť. Keď vojak aj vtedy ostal neveriacim, ikona sa zmenila, stemnila. Vojak padol na kolená. O neobyčajnom jave sa dozvedel aj cisár Leopold I., ktorý dal zázračnú póčsku ikonu previesť do Viedne na svoj cisársky dvor. Obraz bol nesený do Viedne v slávnostnom sprievode, ktorého sa zúčastnil aj sám cisár a všetci cisárski princovia. Na dlhej ceste na mnohých miestach ožiarila Matka Božia svoj obraz rôznymi zázrakmi. Povoz s Bohorodičkou išiel cez Košice, a tu sa stalo, že keď dochádzali ku Košiciam, zastihol ich veľký lejak a búrka. Preto sa sprievod s obrazom utiahol do blízkej Barce, kde ostali pár dní. Túto situáciu využili jezuiti a odmaľovali tri kópie póčskej ikony. Jeden z napodobnených obrazov dali jezuiti späť do Pócsu, kde tento ešte tiež plakal. Druhý obraz vzali jezuiti do kostola v Košiciach. Keď sprievod dorazil do Viedne, cisárovná Magdaléna Eleonóra dala obraz zasadiť do skvostného rámu s drahokamami a vystaviť verejnej úcte na hlavný oltár chrámu sv. Štefana vo Viedni., kde sa nachádza dodnes. Viedenčania aj dnes tento obraz volajú Maria Potsch. Obraz sa v Košiciach nachádzal dovtedy, kým neboli počas reformácie jezuiti z Košíc vyhnaní. A preto premýšľali Jezuiti, kde by mohli svoj milostivý a najdrahší obraz umiestniť. Hneď to miesto našli v krásnom údolí Hornádu, v chotári Malej Viesky, kde sa k nebu týčil malý mariánsky kostolík. A tak sa póčska ikona ocitla v našej Malej Vieske. Hovorí sa, že odkedy tu Bohorodička zavítala, toto, dovtedy neúrodné miesto sa zmenilo na úrodné a zem vydala omnoho bohatšie plody. Od tých čias sa toto tiché nevýznamné miesto v doline Hornádu zmenilo na vyhľadávané a známe pútnické miesto. Ako prví začali sem putovať gréckokatolíci. Putoval sem aj ostrihomský arcibiskup Esterházy a tomu, kto navštívi Malú Viesku v čase odpustu oddelil pápež Gregor v roku 1831 plnomocné odpustky. O úcte pútnikov svedčia aj votívne dary na obraze, ktorými ho vďační a prosiaci veriaci ovešali. Bolo ich dokonca toľko, že sa na obraz ani všetky nezmestili, dnes je ich časť uložená v múzeu v Košiciach. Odpustová slávnosť v Malej Vieske sa koná vždy na sviatok Narodenia Panny Márie v septembri. Je to zároveň púť, ktorá je na začiatku školského roka, preto v obľube sem putujú aj študenti z košických cirkevných stredných škôl. Záverom mi neostáva nič iné, len vás všetkých pozvať na toto krásne miesto a načerpať tu novú silu. Ak vás ohľadom Malej Viesky toho zaujíma viac, kľudne mi napíšte a ja rád zodpoviem na vaše otázky, či privítam pripomienky, či osobné skúsenosti s týmto miestom.P.S.: Pripravujem k tomuto krásnemu pútnickému miestu aj knižnú publikáciu. Privítam aj osobné skúsenosti a svedectvá spojené s týmto miestom, ak niekto také má. Kľudne ma kontaktujte.

Anton Medvec

Anton Medvec

Bloger 
  • Počet článkov:  7
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Som historik a aktívny človek, ktorý má rád túto zem a ľudí v nej.Okrem toho som Kosceľančan, Šarišan, Vichodňar, Slovak a Europan a ňikda ňe naspak. Zoznam autorových rubrík:  HistóriaSpoločnosťSúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Iveta Rall

Iveta Rall

87 článkov
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu